Náročnosť štúdia

Ako je to s náročnosťou štúdia v pre mnohých dokonalej krajine?  

Z osobného hľadiska by som zhodnotila, že štúdium je a nie je náročné. Na jednej strane, nie sme zavalení enormným množstvom učebníc a rôznych skrípt, kde by sme sa museli učiť poučky naspamäť. Na druhej strane, práca na počítači na jednotlivých úlohách počas roka zaberie celkom dosť času. Ako som spomínala v článku Školský systém v Dánsku, na hodinách ale i mimo nich pracujeme v skupinách 3-5 ľudí a rozložiť si prácu alebo dohodnúť sa na čase, kedy sa bude na úlohách pracovať aby to bolo čo najefektívnejšie a aby sa stále niekto neflákal dokáže celkom zabrať. Anglický jazyk celé štúdium taktiež o niečo sťažuje, keďže väčšina študentov prichádzajúcich zo slovenských stredných škôl nie je zvyknutá plynule rozprávať alebo konverzovať o zložitejších témach. To, že angličtina štúdium o niečo sťažuje ale neznamená, že je to aspekt, ktorý sa nedá prekonať. Ako spomínam v článku Profi angličtina? Čo na to Dáni?, pri zodpovednej príprave do školy by študent s úrovňou B2 v anglickom jazyku nemal mať v škole žiaden problém. Veľkou výhodou Slovákov oproti dánskym študentom je, že sme zvyknutí z nastavenia nášho školského systému dosť memorovať.

Vo všeobecnosti je vysokoškolské štúdium v Dánsku brané odlišne. Dáni si nepotrpia na formálne vzdelanie čo v praxi znamená, že aj človek so strednou školou si nemá problém nájsť prácu a preto je aj počet vysokoškolákov dánskej národnosti výrazne nižší. Taktiež, na rozdiel od Slovenska sa väčšina Dánov rozhoduje o univerzite až o pár rokov po ukončení strednej školy. Poväčšine si dávajú niekoľkoročnú pauzu a až po nej sa rozhodnú a vyberú študovať ďalej. Tento rozdiel je výrazne cítiť aj v triedach, keďže väčšia polovica mojich spolužiakov mala v prvom semestri vyše 25 rokov a našli sa aj takí, ktorí už majú založené vlastné rodiny a pre univerzitu sa rozhodli až teraz. Či už to boli Dáni alebo študenti z iných krajín, vysokoškolské štúdium v Dánsku nie je určené len pre čerstvých absolventov strednej školy. Rozdielom v Dánsku je taktiež fakt, že keď sa tam človek rozhodne študovať na univerzite vo veku 20 či 40 rokov, nepotrebuje si nič platiť a štúdium má zadarmo rovnako ako po ukončení strednej školy. Aj tento príklad len ukazuje ako sa Dánsko snaží uľahčiť a prispôsobiť podmienky pre štúdium všetkým, ktorí sa rozhodli ďalej vzdelávať. Okrem toho, podmienky štipendia pre Dánov sú odlišné v porovnaní s podmienkami štipendia pre Nás, medzinárodných študentov. Dáni nepotrebujú mať určitý počet odpracovaných hodín, ba dokonca nemusia ani pracovať aby dostali štipendium. V mojich očiach je to veľmi sympatické, pretože študenti, ktorí sa rozhodnú pre vyššie vzdelanie sú svojim štátom plne podporovaní a snažia sa im to čo najviac uľahčiť. Práve vďaka takýmto nastaveniam sa učitelia aj k medzinárodným študentom spávajú veľmi úctivo a snažia sa im pomáhať, nie na nich vyvíjať tlak. Takisto sa učitelia nesnažia pôsobiť na žiakov nejak povýšenecky. Príkladom je aj môj učiteľ ekonómie, ktorý keď niečo vysvetľuje individuálne, kľakne si k študentovi a vysvetľuje mu, čo spravil zle a ako to vyriešiť. S takýmto milým prístupom som sa nikdy predtým na Slovensku nestretla a myslím, že ani nestretnem. Taktiež učitelia posielajú žiakom minimálne raz za semester survey, kde si pýtajú feedback na ich učebné metódy, čo môžu zlepšiť a podobne. Týmto majú študenti možnosť ovplyvniť priebeh jednotlivých hodín.

Čím viac sa študent snaží, tým viac sa mu to na konci vráti a tým si vlastne aj určuje náročnosť celého štúdia.

Neváhajte ma kontaktovať s Vašimi otázkami a ja dúfam, že Vám tento článok pomohol.